Sadzby, ktoré vymysleli úradníci, prakticky takmer vždy viedli k deformáciám trhu.
Aktuálny dokument pod názvom Plnenie úlohy číslo 21 vyplývajúcej z materiálu Informatizácia 2.0 revízia výdavkov z dielne Inštitútu digitálnych a rozvojových politík na MIRRI môže skončiť s podobným výsledkom. Môže spôsobiť, že IT vo verejnej správe sa stane ešte menej dôveryhodným ako je dnes a kvalita v ňom bude trvalo ťahať za kratší koniec.
Tento nový dokument reaguje na úlohu z pôvodného dokumentu Útvaru hodnoty za peniaze (zverejnený v marci 2020) Informatizácia 2.0 – revízia výdavkov: Publikovať̌ priemerné sadzby za človekodeň̌ jednotlivých rolí spojených s vývojom aplikácií. Zjednodušene povedané: odporúča, aké sadzby za IT výkony by mali orgány verejnej moci akceptovať od svojich dodávateľov a to by malo viesť úsporám. Tie sú v dokumente Inštitútu vyčíslené až na 23%.
K návrhu ÚHP sme sa vyjadrili už pred viac ako polrokom. Opakovane sme ÚHP žiadali o stretnutie, kde by si to naši experti vydiskutovali na odbornej úrovni, no dodnes k nemu nedošlo.
Nedávno sme komunikovali záujem o diskusiu aj smerom na Inštitút digitálnych a rozvojových politík. Dokonca sme im poslali našu analýzu dokumentu „Benchmarkingové výstupy – porovnání cen ve smlouvách konkrétní instituce s cenami obvyklými“ z Českej republiky z r. 2018. Upozornili sme ich na to, že nie je reprezentatívny, bola v ňom použitá neštandardná metodika, do jeho tvorby neboli zapojení experti na trh práce alebo renomované prieskumné agentúry a je málo dôveryhodný. Inštitút na žiadosť o komunikáciu nereagoval.
Odporúčania Inštitútu sa nielenže opierajú o nekvalitne spracovaný dokument, ale zároveň nedávajú odpovede na množstvo otázok, ktoré napadnú každému skúsenému IT manažérovi:
Samostatnou kapitolou a najväčším úletom dokumentu Inštitútu je odvolávanie sa na české ceny. V dokumente z ČR nejde o reprezentatívne ceny a máme k dispozícii aj analýzu, ktorá jasne poukazuje na nedôveryhodnosť týchto výstupov. Samotní autori benchmarkingových výstupov z ČR hovoria: „Získaný počet cenových údajů je poměrně malý, a tedy z něj není vhodné zobecňovat obvyklou cenu na celý trh.“ Je neprofesionálne, aby s takýmito dátami pracovali štátne analytické jednotky.
Tí, čo poznajú český trh, dobre vedia, že preukazovanie nízkych cien je v Čechách v štátnom IT povinnou jazdou. Vedie to k tomu, že IT pracovníci vo verejnej správe, ktorí potrebujú, aby im firma niečo dodala, sú pomerne tolerantní k počtu vykázaných hodín. Potrebujeme naozaj importovať na Slovensko v záujme politického marketingu takúto prax?
Položili si vôbec autori otázku, prečo v štátnom IT na Slovensku nedominujú české firmy, ktoré by podľa ich záverov logicky mali byť lacnejšie a efektívnejšie?
Odporúčania uvedené v dokumente Inštitútu sa buď nepodarí uviesť do života, alebo povedú k deformácii trhu, ktorá spôsobí problémy pracovníkom IT odborov a sekcií na rezortoch.
Zrejme najhorší dopad to bude mať na úspech tých kolegov, ktorí sa snažia dotiahnuť do štátneho IT profesionálov zo súkromného sektora. Napríklad projektových manažérov. Aký signál tým vysielame potenciálnym záujemcom o prácu v štátnom IT? Ako keby sme im chceli povedať „Poďte robiť šéfkuchára k nám do závodnej jedálne. Budeme od vás chcieť takú kvalitu ako v reštaurácii, kde dnes pracujete. A budete si kupovať najlacnejšie mäso na trhu.“
Emil Fitoš
prezident IT Asociácie Slovenska
Detailné a rozšírené stanovisko ITAS k dokumentu Inštitútu je dostupné TU.
