Začiatkom februára sa Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) rozhodol verejne vyjadriť svoj názor k napĺňaniu cieľov tzv. Gigabitovej EÚ. Považujeme za správne upriamiť pozornosť verejnosti na fakty, ktoré v danom blogu zostali opomenuté a pritom zásadným spôsobom menia pohľad na toto strategické rozhodnutie.
ÚHP v blogu prezentoval veľmi prekvapivé závery. V dnešnej dobe a v celoeurópskom meradle priam unikátne. Pre 40% obyvateľov Slovenska, prevažne na vidieku, totiž navrhuje také „riešenie“, aké žiadna z krajín EÚ.
Žilinská Univerzita v spolupráci s expertmi z rôznych oblastí pre Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI), pod ktoré daná problematika historicky spadá, pred rokom pripravila návrh novej stratégie – Národný plán širokopásmového pripojenia (NBP).
NBP po odovzdaní MIRRI bol v nasledovných fázach pripomienkovaný zo strany všetkých relevantných inštitúcií a organizácií. Takto navrhnutá stratégia po zapracovaní opodstatnených pripomienok navrhuje, aby sa Slovensko po rokoch neúspešného experimentovania v tejto téme už viac nepokúšalo robiť veci inak, ako všetci naši susedia a zvyšok EÚ. V tejto stratégii sa navrhuje, aby naša krajina aspoň do roku 2030 (s 5 ročným meškaním oproti EÚ) dosiahla ciele tzv. Gigabitovej Európy.
Navrhnutá stratégia po zapracovaní opodstatnených pripomienok navrhuje, aby sa Slovensko po rokoch neúspešného experimentovania v tejto téme už viac nepokúšalo robiť veci inak, ako všetci naši susedia a zvyšok EÚ.
Slovensko sa totiž rovnako nekompromisne ako ostatné štáty EÚ rozhodlo, že do roku 2025 pokryje všetky domácností internetovým pripojením s rýchlosťou sťahovania dát aspoň 100 Mbit/s a s možnosťou rozšírenia na minimálne 1 Gbit/s. Tento veľmi dôležitý dovetok je v úvode blogu ÚHP opomenutý. Navyše úplne všetky subjekty sociálno-ekonomickej interakcie (obchody, pošty, lekárne, ordinácie a pod.) sa budú v celej EÚ môcť pripojiť, bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú, s rýchlosťou aspoň 1 Gbit/s (nie „až“, ako ÚHP nesprávne uvádza). Potom už neprekvapí, že ÚHP možno ani nepostrehlo fakt, že gigabitové pripojenie (1Gbit/s) definuje EÚ ako „symetrické“.
V telekomunikačnom svete predmetné slovíčka predstavujú taký diametrálny rozdiel v cieľoch, ako keď by štát išiel nakúpiť elektromobily a požadoval dojazd namiesto ASPOŇ 500 kilometrov len „až“ 500 km. Či aby obstarávaný elektromobil dosiahol rýchlosť „najmenej“ 10 km/h alebo aj musel mať možnosť zrýchliť aspoň na 10 násobok. Aj laik uzná, že v prípade elektromobilov ide o zásadne odlišné produkty (nielen cenovo). Nakoľko ten s rýchlosťou „najmenej“ 10 km/h a dojazdom „až“ 500 km môže byť na technickej úrovni len lepšej elektro-kolobežky s dvomi baterkami s dojazdom 100 km – na rozdiel od elektromobilu dosahujúceho rýchlosť minimálne 100 km/h s dojazdom aspoň 500 km s náhonom oboch náprav.
Rovnako zásadný rozdiel je aj v prípade telekomunikačných sietí, ktoré sa EÚ rozhodla (tzv. Gigabitová EÚ) zabezpečiť každému svojmu občanovi bez ohľadu na to kde býva. Chce tým zastaviť odliv obyvateľov zo svojho vidieka, umožniť deťom kvalitné online vzdelávanie bez ohľadu na aktuálne počasie, znížiť potrebu cestovať z vidieka do okresných miest kvôli „vybavovačkám“ (e-Goverment) alebo niektorým vyšetreniam (tele-medicína), vo väčšej miere využívať prácu z domu a umožniť modernizáciu poľnohospodárstva, ktoré bez moderných stabilných info-komunikačných riešení je nerealizovateľné. Tie sú práve zadefinované rýchlosťami ASPOŇ 1Gbit/s (doslovne „symetrické internetové pripojenie s rýchlosťou zostupného a vzostupného spojenia minimálne 1 Gbit/s“).
Ak očakávané riešenie pre slovenský vidiek bude mať len tie parametre, ktoré ÚHP uviedlo vo svojom blogu (a ktoré potom „vo vzdialených a menej husto osídlených oblastiach môže pripojenie v potrebnej kvalite zabezpečiť bezdrôtová 5G technológia“), a nebude mať práve tie, ktoré bude dosahovať infraštruktúra, ktorú chcú vybudovať všetky ostatné krajiny EÚ, nebude to možné.
NBP preto prichádza s návrhom zmeniť prístup, akým Slovenská republika doteraz pristupovala k otázke zabezpečenia dostatočne kvalitného pripojenia na internet pre všetkých obyvateľov Slovenska. Pretože je nevyhnutné priznať, že Slovenská republika v tomto smere úplne trestuhodne premrhala 14 rokov a stovky miliónov eur, ktoré na obdobné ciele mala k dispozícií z eurofondov. Práve vďaka tomu, že sa neúspešne pokúšala implementovať presne ten istý model aký ÚHP prekvapivo píše, že znova odporúča (iba „dotovať dotiahnutie optických káblov len do úrovne obcí“), sa Slovensko stalo unikátom v rámci celej EÚ.
Možno ako jediná krajina s podobnou geografickou štruktúrou sme doteraz z verejných zdrojov neinvestovali ani euro do pokrývania tých domácností, ktoré trh nikdy sám nepokryje.
Možno ako jediná krajina s podobnou geografickou štruktúrou (nie je možné porovnávať to napr. s Maltou) sme doteraz z verejných zdrojov neinvestovali ani euro do pokrývania tých domácností (a subjektov sociálno-ekonomickej interakcie), ktoré trh nikdy sám nepokryje. Pritom Maďarsko, Česká republika už doteraz na tento účel použili stoky miliónov eur a Rakúsko, ktoré sa hlási k lídrom inovačného rozvoja, už takmer miliardu. Prekvapivo si napriek tomu všetkému zodpovední naozaj myslia, že „Rýchly internet na Slovensku nepotrebuje veľké investície štátu“?
Jednoducho je fakt, že naša krajina už teraz výrazne zaostáva pri budovaní telekomunikačných sietí s veľmi vysokou kapacitou pre účel zavádzania ultra-rýchleho širokopásmového pripojenia (UFB) tak, aby došlo k naplneniu cieľov EÚ pre gigabitovú spoločnosť EÚ a strategických zámerov Slovenska do roku 2030.
Naša krajina už teraz výrazne zaostáva pri budovaní telekomunikačných sietí s veľmi vysokou kapacitou pre účel zavádzania ultra-rýchleho širokopásmového pripojenia.
Preto ak urýchlene nezmeníme prístup a nezačneme intervenovať na telekomunikačnom trhu rovnako ako všetky štáty EU (okrem Litvy) v zmysle znenia NBP, nedosiahneme ciele Gigabitovej EÚ ani s 5 ročným oneskorením v roku 2030. Pritom sa samozrejme prepadneme v medzinárodných hodnotiacich rebríčkoch na samý okraj. Táto skutočnosť sa následne negatívne odrazí na budovanom obraze Slovenska ako vedomostnej krajiny podporujúcej priemyselné inovácie s vysokou pridanou hodnotou.
Doteraz 14 rokov neúspešne implementovaná snaha budovať chýbajúcu infraštruktúru prostredníctvom štátneho operátora (NASES) nedáva už priestor na ďalšie experimenty. Snaha budovať iba backhaul („dotovať dotiahnutie optických káblov len do úrovne obcí“) je totiž extrémne problematická z hľadiska vytláčania súkromných investícii a ochrany hospodárskej súťaže (viď napr. otázku, ku ktorej z množstva konkurujúcich si kostrových sieti by bol z verejných zdrojov pripojený).
Z uvedeného dôvodu NBP priniesol nie ďalší experiment, ale návrh na použitie osvedčeného európskeho riešenia, ktoré bude bez ohľadu na našu vládu Európska komisia na Slovensku tak či tak aplikovať (priamo riadené fondy – tzv. CEF2). Riešenie, ktoré veľmi presne zisťuje komerčné plány operátorov a intervenuje len tam, kde ani nasledujúce 3 roky žiadny operátor gigabitovú sieť ani neplánuje postaviť.
Proces, ktorý maximalizuje využitie súkromných investícii na dosiahnutie daných cieľov prostredníctvom voľnej súťaže všetkých viac ako 1000 operátorov, ktorých na Slovensku máme. Nie len tých, ktorým boli pridelené 5G frekvencie, ale aj tých najmenších, ktorí najlepšie poznajú obce, v ktorých pôsobia.
Napokon nie je potrebné, aby sme ďalej upozorňovali, že v rýchlo sa meniacom telekomunikačnom svete si už dnes (a nie až o 5-10 rokov, kým sa zrealizuje) ani slovenský vidiek nezaslúži 20 rokov starý prístup „dotovať dotiahnutie optických káblov len do úrovne obcí“. Celý svet sa za ten čas posunul tým smerom kam ukazuje stratégia EÚ pre Gigabitovú spoločnosť EÚ a ktorú navrhuje NBP.
Vyplýva to jednoznačne aj zo štúdií medzinárodne uznávaných expertov:
https://www.adlittle.com/en/race-gigabit-fiber
Autori stanoviska: riešitelia zo Žilinskej univerzity spolupráci s expertmi z rôznych oblastí (Milan Dado, Ján Šebo, Marcel Hominda, Rudolf Vadovič, Milan Ištván, Martin Rajnoha, Pavel Guláš)
