(TASR) – Kapitola o digitalizácii v dokumente Ministerstva financií (MF) SR s názvom Moderné a úspešné Slovensko, ktorý má slúžiť ako východisko k vystavaniu plánu obnovy Slovenska, je podľa prezidenta IT Asociácie Slovenska (ITAS) Emila Fitoša problematická.
„Úplne v nej chýba digitalizácia ekonomiky a zdá sa mi, ako keby sme na Slovensku nechápali, prečo Európska komisia digitalizáciu tak veľmi akcentuje,“ vysvetlil Fitoš s tým, že ak v tejto pozícii Slovensko zotrvá, nebude reč o tom, ako Európa technologicky zaostáva za USA a Čínou, ale o tom, ako Slovensko zaostáva za ostatnými krajinami Európy. „Slovo ‚moderné‘ potom môžeme z názvu dokumentu rovno vyškrtnúť,“ zdôraznil.
Úplne v nej chýba digitalizácia ekonomiky a zdá sa mi, ako keby sme na Slovensku nechápali, prečo Európska komisia digitalizáciu tak veľmi akcentuje.
Kapitolu kritizuje preto, lebo sa v nej nachádza iba digitalizácia verejnej správy, a nie celej ekonomiky. „Chýba mi jasné zameranie na prax, ktorá je v komerčnom sektore bežná,“ poznamenal Fitoš.
Prvý viceprezident ITAS Mário Lelovský však vyzdvihol zámer vytvoriť reformný materiál ešte predtým, ako sa bude rozhodovať, na aké reformné plány a projekty pôjdu peniaze z fondu obnovy, klasických eurofondov a zo štátneho rozpočtu.
Máme pred sebou výzvy v podobe automatizácie, veľkou skúškou pre nás je aj prebiehajúca pandémia. Musíme sa teda pripraviť na nové podmienky na pracovnom trhu a až potom plánovať a rozpočtovať opatrenia na podporu všetkých znevýhodnených občanov.
Materiálu však napríklad v oblasti trhu práce a sociálnej udržateľnosti vyčíta, že neobsahuje žiadne opatrenia zamerané na riešenie rekvalifikácie či celoživotného vzdelávania dospelej, pracujúcej a neznevýhodnenej populácie. „Máme pred sebou výzvy v podobe automatizácie, veľkou skúškou pre nás je aj prebiehajúca pandémia. Musíme sa teda pripraviť na nové podmienky na pracovnom trhu a až potom plánovať a rozpočtovať opatrenia na podporu všetkých znevýhodnených občanov,“ dodal.
Lelovský sa tiež prihovára za razantné riešenia a reformy v oblasti vzdelávania. „Vysoké školstvo produkuje prekvalifikovaných absolventov, ktorí nie sú pripravení na pracovné pozície, ktoré sú na pracovnom trhu najviac žiadané. Je neudržateľné, aby sme i naďalej akceptovali nezáujem väčšiny škôl o uplatniteľnosť ich absolventov,“ vysvetlil s tým, že v tejto kapitole dokumentu chýba aj rozvoj digitálnych zručností celej populácie.
Práve nedostatočné digitálne zručnosti sú však podľa neho hlavným hendikepom pracujúcej populácie. „Tu navrhujem, aby sa systém celoživotného vzdelávania naštartoval práve cez zvyšovanie digitálnych zručností,“ uzavrel.
