Život je zmena a zmena je život. Zmeny niekedy prichádzajú postupne a nevzbudia veľký ohlas. No niekedy sa nakumulujú do kratšieho obdobia a zásadnejším spôsobom menia prostredie, v ktorom tá-ktorá firma podniká. A práve v nadchádzajúcom roku sa udejú tri zásadné zmeny, ktoré ovplyvnia fungovanie IT trhu.
Tou prvou zmenou bude nová Európska komisia, ktorá nastúpila na jeseň 2019. Následne nás koncom februára čakajú parlamentné voľby a formovanie novej vlády, a do tretice máme pred sebou nové programové obdobie financovania zo štrukturálnych fondov EÚ, ktoré sa síce začína až v roku 2021, ale jeho základy budú položené do konca roka 2020.
Nová predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová predstavila svoju víziu „ambicióznejšej Európy“. Pre tých, ktorí sa k prejavu Ursuly von der Leyen nedostali – ako prioritné technologické témy zmieňuje nadstavby nad internetom vecí, 5G siete, technológiu blockchainu, vysokovýkonnú výpočtovú techniku, kvantovú výpočtovú techniku a algoritmy a nástroje na umožnenie zdieľania a využívania dát.
Šéfka EK Ursula von der Leyen.
Na svojich predchodcov nadväzuje tým, že hovorí o sociálnom trhovom hospodárstve. Prípravu Európy na digitálny vek zaradila medzi šesť svojich hlavných cieľov. Oveľa viac akcentuje environmentálnu orientáciu Európy a pojem rast vždy spomína s prívlastkom udržateľný. Medzi riadkami sa dá prečítať, že chápe problém technologického zaostávania Európy za USA a Čínou, vníma aj problém nedostatku kapitálu na rozvoj inovatívnej ekonomiky. Zároveň priznáva potrebu alokovať na toto snaženie nemalé prostriedky a prísť s novými finančnými opatreniami. Ciele sú v zásade pomenované správne, ale v tejto chvíli ešte nie sú natoľko konkrétne, aby sme vedeli vyhodnotiť ich dosiahnuteľnosť.
Faktom je, že hlavne v oblasti digitálnych technológií budú európske firmy v nadchádzajúcom období čeliť trvalému a silnejúcemu tlaku mimoeurópskych spoločností.
Faktom je, že hlavne v oblasti digitálnych technológií budú európske firmy v nadchádzajúcom období čeliť trvalému a silnejúcemu tlaku mimoeurópskych spoločností. Otázna teda ostáva miera zapojenia a vôle Európskej komisie, ako aj to, či európske firmy získajú väčšiu, menšiu alebo žiadnu podporu Komisie a administratívy EÚ, aby dokázali tomuto tlaku odolávať alebo dokonca získať v niektorých oblastiach konkurenčné výhody.
Vo februári roku 2020 budú na Slovensku parlamentné voľby. Vzťah novej vlády k digitalizácii spoločnosti bude závisieť predovšetkým od podoby koalície strán, ktoré ju budú tvoriť. Pevne veríme, že ambície novej predsedníčky Európskej komisie sa odrazia aj vo volebných programoch slovenských politických strán a následne aj vo vládnom programe.
Digitalizácia našej krajiny a nášho hospodárstva sa stala dôležitou súčasťou verejnej diskusie, hlásia sa k nej nielen podnikatelia, záujmové združenia, ale už aj odbory. Politici ju teda nebudú môcť ignorovať. Preto sa domnievame, že digitálna transformácia Slovenska sa stane veľkou témou najbližších rokov a politici nám musia jasne povedať, ako si jej smerovanie a rozvoj predstavujú.
Majme na pamäti fakt, že ak chce Slovensko držať krok s vyspelými krajinami a ostať konkurencieschopnou ekonomikou v globalizovanom svete, nepôjde to bez aplikovania inovácií v hospodárstve a aj vo verejnej správe.
V roku 2019 vláda schválila stratégiu digitálnej transformácie Slovenska, no tá sa môže príchodom vlády s inou predstavou o digitálnej budúcnosti Slovenska meniť. Je možné, že po voľbách sa ešte bude diskutovať o jeho ambíciách či realizovateľnosti cieľov uvedených v dokumente. No stále majme na pamäti fakt, že ak chce Slovensko držať krok s vyspelými krajinami a ostať konkurencieschopnou ekonomikou v globalizovanom svete, nepôjde to bez aplikovania inovácií v hospodárstve a aj vo verejnej správe.
V nadchádzajúcom programovom období sa podľa signálov, ktoré máme, hlavnými témami európskych štrukturálnych fondov stanú inovácie, konkurencieschopnosť krajín či udržateľný rozvoj, ktorý zohľadní čoraz dôležitejšie ekologické kritériá.
Jedna z oblastí, kde európske fondy môžu (a musia) priniesť zmeny, je inovačná výkonnosť Slovenska, ktorá patrí k najslabším v EÚ. Oveľa viac sa budeme musieť koncentrovať na prepájanie priemyslu s výskumom a vývojom. Musíme byť otvorenejší a aktívnejší aj v oblasti európskej
výmeny informácií či importu inovačných riešení a projektov. Slovensko totiž nemá dostatočné kapacity na to, aby svojimi vlastnými silami dokázalo potrebné inovácie vymyslieť a ešte ich aj úspešne implementovať. Okrem toho, 80 až 90 % inovatívnych riešení pre Industry 4.0 už vo svete existuje. Často vznikli ako výsledok projektov financovaných z EÚ, napríklad z programu Horizon 2020.
Práve na to by mali slúžiť projekty financované zo štrukturálnych fondov, ktoré bude Slovensko čerpať v budúcom období. Ich predmetom by teda malo byť hľadanie praktických odpovedí na otázky, aké sú inovatívne potreby slovenských firiem, kde sú k dispozícii potrebné riešenia, ako
vieme zabezpečiť ich transfer k nám, kto u nás vie tento transfer zabezpečiť a ako vieme firmám pomôcť s celým procesom.
Všetci intenzívne vnímame, ako sa do popredia verejnej diskusie dostavajú ekologické a environmentálne otázky súvisiace so zmenou klímy. Popasovať sa s nimi bude musieť aj každé odvetvie priemyslu a hospodárstva. Podľa nášho názoru environmentálne témy pre naše odvetvie predstavujú skôr obrovskú príležitosť než hrozbu vysokých nákladov.
V prípade environmentálnych aktivít prvé podnety prichádzajú hlavne od aktivistov a verejnosti. Reagujú na ne politici, ktorí si dôležitosť tejto témy začínajú uvedomovať a prenášajú agendu ochrany životného prostredia a boj proti klimatickým zmenám aj do vlastných politických
stratégií.
Environmentálne témy pre naše odvetvie predstavujú skôr obrovskú príležitosť než hrozbu vysokých nákladov.
Reálne riešenia, ktoré môžu významne prispieť k zlepšeniu kvality života – napríklad znižovanie emisií alebo obmedzovanie spotreby plastov – budú logicky pochádzať z podnikateľského prostredia. A práve tu môžeme využiť šancu na aplikáciu inovácií.
Táto kontroverzná téma spôsobuje mnoho verbálnych a mediálnych konfliktov. Vo verejnej a politickej diskusii sa stretávajú rozličné názory, často emotívne, občas aj odborné. Ak však chceme v digitalizácii napredovať, musíme sa o nej baviť konštruktívne, musíme pracovať s realistickými víziami, musíme mať jasne určenú stratégiu a priority a naše ambície nesmú byť väčšie ako reálne možnosti.
Mal by na to myslieť každý, kto sa chystá chopiť politickej taktovky a riadiť informatizáciu na Slovensku. Jeho úspech bude závisieť od odhodlanosti porozumieť komplikovaným témam, odolnosti proti populistickému zjednodušovaniu a aj od toho, či budú na kľúčové vládne miesta nominovaní skutoční odborníci.
Ak však chceme v digitalizácii napredovať, musíme sa o nej baviť konštruktívne, musíme pracovať s realistickými víziami, musíme mať jasne určenú stratégiu a priority a naše ambície nesmú byť väčšie ako reálne možnosti.
Pozornosť bude treba venovať aj príprave kvalitnej legislatívy, nastaveniu procesov či oblasti ľudských zdrojov. Samostatná téma je obstarávanie a už sa nevieme dočkať garnitúry, ktorá uzná, že kvalita je dôležitá, a zaradí ju do súťaží ako niečo, na čom rozhodne záleží. Nikto z dôležitých stakeholderov si nepraje stagnáciu informatizácie a všetci sa určite chceme vyhnúť opakovaniu problémov, ktorým sme čelili v minulosti.
(Text bol pôvodne publikovaný v IT Ročenke 2019 vydavateľstva Digital Visions v októbri 2019)
