Máme za sebou siedmy ročník IT Fitness Testu, najrozsiahlejšieho testovania IT zručností na Slovensku. Tento rok sa doň zapojilo viac ako 30-tisíc žiakov, študentov a učiteľov zo základných, stredných a vysokých škôl, ale aj tí, ktorí si chceli preveriť svoje digitálne zručnosti. Záverečná správa je dostupná na webe IT Asociácie Slovenska.
V testovaní boli použité dve verzie testu: jednoduchšia verzia bola určená pre základné školy, jej cieľom bolo preveriť IT zručnosti žiakov a ich pripravenosť na stredoškolské štúdium. Druhá verzia testu bola zameraná na cieľovú skupinu študentov stredných a vysokých škôl, ako aj na všetkých, ktorí si chceli preveriť úroveň svojej digitálnej gramotnosti. V tejto verzii testu bol kladený dôraz na zručnosti budúcich absolventov v súvislosti s uplatnením sa na pracovnom trhu a požiadavkami zamestnávateľov.
Výsledky IT Fitness Testu 2018 však nie sú veľmi potešujúce. Priemerná úspešnosť testu pre stredné a vysoké školy klesla zo 42,59 % v roku 2017 na 36,60 %. Riešitelia v teste pre stredné a vysoké školy dosiahli najnižšiu úspešnosť v kategórii Bezpečnosť a počítačové systémy ̶ priemerná úspešnosť študentov bola 20,82 % (učitelia dosiahli 35,37 %). Výsledky ukázali, že študenti majú problém s kritickým hodnotením, analyzovaním textu, posúdením dôveryhodnosti informácií, ale aj s identifikáciou bezpečnostných hlásení počítača.
Slabé výsledky riešitelia druhej verzie testu dosiahli aj v kategóriách Kancelárske nástroje a Komplexné úlohy (priemerná úspešnosť 31,09 % resp. 31,96 %), veľmi slabú úspešnosť zaznamenali študenti – len 29,51 % resp. 30,80 %.
Pozitívne je, že úspešnosť v teste pre základné školy oproti minulému roku vzrástla z 39,56 % na 46,10 %.
Z výsledkov testovania je zrejmé, že IT zručnosti testovaných respondentov sú skôr na slabej úrovni a medzi školami v jednotlivých krajoch sú výrazné rozdiely ˗̶ v teste pre základné školy je najlepšia priemerná úspešnosť v Bratislavskom kraji (54 %) a najnižšia v Trenčianskom kraji (32 %).
Generálny riaditeľ sekcie informatiky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR B. Baláž (foto: ÚPPVII)
Podľa autorov IT Fitness Testu sa na nepriaznivých výsledkoch podpísala slabá kvalita a rozdiely vo vyučovaní informatiky. Autori odporúčajú školám, aby sa viac venovali úlohám a komplexnejším projektom, prepájaniu poznatkov z viacerých oblastí a v širších súvislostiach. Podľa autorov je zároveň potrebné venovať zvýšenú pozornosť rozvoju kritického myslenia, vyhodnocovaniu a analýze informácií a posudzovaniu ich kvality, dôveryhodnosti a pravdivosti. Tvorivý tím zároveň pedagógom v záverečnej správe odporúča, aby sa neustále vzdelávali najmä v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ale aj v používaní sociálnych sietí.
Podľa podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu Richarda Rašiho sme svedkami rapídnych technologických zmien a pre každého žiaka, študenta alebo zamestnanca je nevyhnutné efektívne využívať digitálne zručností v praxi a v každom odvetví.
„Aj preto sa náš úrad už niekoľko rokov partnersky podieľa na IT Fitness Teste. Pozitívnym signálom je, že od roku 2010, keď bolo IT testovanie na Slovensku spustené, sa do testovania zapája čoraz viac ľudí a v súčasnosti je ich už 180-tisíc,“ uviedol k výsledkom testovania Richard Raši.
„Na jednej strane ma teší, že na Slovensku vznikla takáto aktivita, no výsledky v niektorých parametroch – napríklad pri úlohách o kybernetickej bezpečnosti – sú alarmujúce. Aj Slovensko bolo v posledných rokoch svedkom kybernetických útokov rôznej závažnosti a úrovne. Je preto nevyhnutné, aby sme sa v budúcnosti zamerali na ešte intenzívnejšie vzdelávanie a zvyšovanie kybernetickej gramotnosti jednotlivcov, ktorú môžeme vnímať ako očkovanie 21. storočia,“ dodáva R. Raši.
Zľava: L. Miko (vedúci ZEK), R. Raši (podpredseda vlády SR), M. Lelovský (prvý viceprezident ITAS) (Foto: ÚPPVII)
Prvý viceprezident IT Asociácie Slovenska Mário Lelovský v súvislosti s nepriaznivými výsledkami IT Fitness Testu zdôrazňuje potrebu prípravy našich žiakov na výzvy digitálnej doby.
„Aj tohtoročné výsledky, žiaľ, ukazujú, že naša mladá generácia i naďalej nie je v oblasti IT dostatočne pripravená na profesijný život a bez ovládania a aplikácie digitálnych zručností v praxi budú absolventi našich škôl pre pracovný trh len akýmsi polotovarom. Dáta získané z testovania preto musia pedagógovia správne uchopiť a nastaviť podľa nich vzdelávací proces nielen v informatických predmetoch, ale napríklad aj v matematike, ktorá je základom pre analytické a praktické uvažovanie,“ konštatuje.
Podľa neho musia byť najväčšími devízami mladých ľudí v dnešnej dobe práca s dátami, používanie internetu a ovládanie bezpečného pohybu po internete, rozlišovanie fake news a hoaxov od faktograficky správnych a pravdivých informácií, či ovládanie technológií na báze virtuálnej reality.
„Digitálne zručnosti sa stávajú absolútnou prioritou v každom pracovnom odvetví a aj preto je IT Fitness Test dôležitý – prispieva totiž k znižovaniu rozdielov medzi skutočnou úrovňou digitálnych zručností a tým, čo požadujú zamestnávatelia,” uvádza M. Lelovský.
Tlačová konferencia k výsledkom IT Fitness Testu 2018 (Foto: ITAS)
Vedúci Zastúpenia Európskej komisie Ladislav Miko poukazuje na fakt, že podľa expertných analýz vznikne do roku 2020 v IT oblasti okolo 500 000 pracovných miest, ktoré bude problematické obsadiť a počet pracovných pozícií v IT každoročne stúpne o 3 %.
„Som si istý, že práve IT Fitness Test je skvelým nástrojom, ako si každý na Slovensku môže otestovať svoje IT schopnosti. Výsledky testu teoretických vedomostí, ale aj samotnej práce a vyhľadávania na internete či schopností posúdiť dôveryhodnosť zdroja pritom slúžia nielen ako informácia, ako na tom sme, ale aj ako veľká motivácia a základ pre ďalšie zlepšovanie,“ hovorí.
„Pred blížiacimi sa voľbami do Európskeho parlamentu, ktoré sa budú konať 25. mája 2019, ale aj napr. pred prezidentskými voľbami by som chcel v tejto súvislosti všetkým používateľom internetu na Slovensku pripomenúť, že ak nechceme byť bábkami v rukách manipulátorov, musíme byť schopní informácie dobre vyhodnocovať – posúdiť ich pôvod, kvalitu, dôveryhodnosť a predovšetkým pravdivosť,” uzatvára L. Miko.
