12. mája 2025 Ministerstvo vnútra SR zverejnilo Rámcovú dohodu s viacerými renomovanými dodávateľmi na dodanie informačno-komunikačných technológií. Celková hodnota zákazky je 265 345 756 eur bez DPH.
Vzápätí po zverejnení tejto zákazky sa v mediálnom i verejnom priestore objavilo množstvo vyhlásení, ktoré mali zvyčajnú rétoriku: zákazka je predražená, nákup je zbytočný alebo podozrivý.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť na pravú mieru niekoľko podstatných faktov, ktoré sa v médiách či na politických tlačových konferenciách opomínajú. Následne veľmi ľahko zistíme, že nejde o žiadnu senzáciu.
Tento spôsob centrálneho verejného obstarávania sa využíva dlhodobo a v uplynulých rokoch ho využili všetky vlády. Pri niektorých typoch komodít a služieb, ktoré rezorty a im podriadené štátne inštitúcie nakupujú, je to významné zjednodušenie. Zabraňuje chronickým problémom pri verejnom obstarávaní, ktoré je prácne, zdĺhavé a často vedie do stratena. Toho si je vedomý nielen súkromný sektor, ale napríklad aj Najvyšší kontrolný úrad a hlavne všetci verejní obstarávatelia, ktorí verejné súťaže vyhlasujú.
Položky z tejto rámcovej dohody budú k dispozícii všetkým štátnym organizáciám. Namiesto veľkého množstva malých súťaží, ktoré zaberajú čas, energiu a ľudské kapacity, sa uskutočnil jeden veľký tender. Vďaka tomu bude môcť ktorákoľvek štátna inštitúcia pristúpiť k rámcovej dohode, vybrať si z ponuky len tie položky, ktoré skutočne potrebuje, pomocou transparentnej elektronickej aukcie vysúťažiť dodávateľa a uzatvoriť kúpnu zmluvu.
Technika bude dodávaná až do skončenia súčasného programového obdobia európskych štrukturálnych fondov, teda zhruba ešte štyri roky. Ak nás na záver programového obdobia opäť bude čakať šprint v čerpaní eurofondov, o pristúpenie k rámcovej dohode bude – rovnako ako v minulosti – enormný záujem. Alternatívou je vracanie prostriedkov do Bruselu.
Rámcová dohoda pozostáva z položiek, ktoré pri zisťovaní predbežnej hodnoty zákazky ocenili ôsmi dodávatelia výpočtovej techniky. Ide ale o predbežné cenové stropy a nie skutočné ceny produktov, za ktoré bude štát nakupovať.
Drvivá väčšina dodávanej techniky sa vyrába mimo EÚ. Obchodné vojny a colné bariéry sa ľahko môžu stať novou realitou. Bolo by čudné, ak by firmy, ktoré sa verejnej súťaže zúčastnili, tieto riziká nezohľadnili.
Pre konečnú cenu ale nie je odhadovaná hodnota z prieskumu trhu podstatná. O tom, aká bude cena konkrétneho produktu v konkrétnej kúpnej zmluve, rozhodne elektronická aukcia. Bude to menej, ako je uvedené v rámcovej dohode a rozhodne bude nižšia ako štandardná maloobchodná cena, keďže aukcie vždy priniesli výrazné zníženie konečných cien.
Nikto nevie vyčísliť, aký veľký je investičný dlh v štátnom IT, odhady sa pohybujú okolo 1 miliardy eur. Z tohto pohľadu suma 265 mil. eur bez DPH, rozložená na zhruba štyri roky, nevyzerá nijak uletene.
Faktom je, že IKT technika na úradoch (hovoríme o desiatkach tisíc kusoch) je v mnohých prípadoch zastaralá. To vedia všetci, ktorí chodia na úrady a vidia, na čom úradníci pracujú. Servis tejto techniky je nákladný a jej významná časť dokonca ani nie je podporovaná výrobcami. Predstavuje to bezpečnostné riziko, ktoré si tento štát už nemôže dovoliť. Na druhej strane – ak by takto pred rokom niekto ohlasoval viacmiliónovú investíciu do informačného systému a IT vybavenia katastra, možno by sme tiež boli svedkami politických vyhlásení a palcových titulkov.
Emil Fitoš
prezident IT Asociácie Slovenska
