Pozorne sme sledovali verejnú diskusiu o slovenskom pláne obnovy, ktorá sa konala uplynulý utorok. Ako najväčšieho reprezentanta IT firiem na Slovensku nás najviac zaujímajú práve oblasti digitalizácie a digitálneho vzdelávania.
Očakávali sme, že digitalizácia bude v každom diskusnom bloku jedným z najskloňovanejších pojmov. Hovorili o nej predstavitelia rezortov školstva, dopravy, zdravotníctva, informatizácie a dokonca aj justície či vnútra. Považujeme za veľmi prínosné, že vládni predstavitelia deklarovali, že majú jasno v tom, ako môže digitalizácia ich rezortu pomôcť.
Zdá sa, že po tom, ako digitálna transformácia zmenila banky, operátorov, poisťovne a postupne mení aj priemysel, konečne prichádza aj do verejnej správy a má šancu stať sa novým štandardom.
Sme presvedčení, že reformy sú s digitálnym svetom priamo prepojené. Byrokracia a zložité administratívne postupy sú problémami samé o sebe a digitalizovať ich v súčasnom stave je nezmysel. Najskôr ich treba zmeniť a až potom vyťažiť z digitálnych technológii všetko, čo by mohlo náročnú štátnu byrokraciu zlepšiť. Zdá sa, že po tom, ako digitálna transformácia zmenila banky, operátorov, poisťovne a postupne mení aj priemysel, konečne prichádza aj do verejnej správy a má šancu stať sa novým štandardom.
Digitálne zručnosti, transformácia vzdelávacieho systému pripraveného na digitálnu dobu, plán na rozbeh systému celoživotného vzdelávania a ďalšie reformné kroky získavajú váhu a dôležitosť, ktoré im pripisujeme už dlhé roky. Ak vláda a jej experti zvládnu rozpísať prezentované ciele na zmysluplné a realizovateľné opatrenia, máme šancu zastaviť a zvrátiť úpadok vzdelávacieho systému.
Bude kriticky dôležité, ako kvalitne budú reformy, ciele a aj konkrétne návrhy projektov pripravené. Jednak v kontexte zadaní z Európskej komisie, ale aj po konzultáciách s partnermi, ktorí budú reformné plány spolu s vládou realizovať.
V diskusii však chýbalo niekoľko podstatných tém. V paneli Zelená ekonomika sme identifikovali niekoľko oblastí, ktoré sú v rôznej miere závislé na digitalizácii. Niektoré sa bez nej ani nebudú dať implementovať. Príkladom je využívanie obnoviteľných zdrojov energií a s tým súvisiace pripájanie nových typov zariadení a účastníkov do energetického trhu. Bez digitalizácie to nebude možné.
Financovanie firiem z grantov je vo Fínsku na úrovni 7% , v Rakúsku je to 9%, v Česku a Poľsku 8%, v Maďarsku dokonca 10%. Priemer EÚ je 8%. Na Slovensku dostali granty len 3 percentá firiem.
Nie je nám jasné, prečo v reformných a investičných plánoch absentujú slovenské firmy. Financovanie firiem z grantov je vo Fínsku na úrovni 7% , v Rakúsku je to 9%, v Česku a Poľsku 8%, v Maďarsku dokonca 10%. Priemer EÚ je 8%. Na Slovensku dostali granty len 3 percentá firiem. Ak budú okolité krajiny podporovať digitalizáciu svojich firiem a my to robiť nebudeme, je len otázkou času, kedy začnú české, poľské či maďarské podniky získavať zákazky na úkor našich domácich spoločností.
Jednou z najväčších výziev, ktoré máme pred sebou, no v diskusii k nej nezaznelo jasné stanovisko, sú plány v oblasti vedy, výskumu a vývoja. V minulosti boli naliate obrovské prostriedky do aplikovaného výskumu na univerzitách s očakávaním, že sa tým podporí vznik inovatívnych a výkonných firiem, ktoré výsledky svojej práce budú môcť exportovať za hranice. Tento scenár sa však nikdy nenaplnil a namiesto toho máme niekoľko poloprázdnych vedeckých univerzitných parkov.
Ak chceme tento stav zvrátiť, nestačí iba investovať do výskumu. Úspechy budeme dosahovať jedine vtedy, ak sa prostriedky investujú do výskumných kapacít, ktoré výsledky svojej práce dokážu presadiť na trhu v podobe konkurencieschopných produktov a služieb. O tom by však nemali rozhodovať akademici alebo úradníci bez spolupráce so súkromným sektorom.
Chceme veriť, že koaličná diskusia o rozdelení prostriedkov do jednotlivých kapitol plánu obnovy bude menej o politickom výtlaku jednotlivých strán a viac o odborných argumentoch.
Chceme veriť, že koaličná diskusia o rozdelení prostriedkov do jednotlivých kapitol plánu obnovy bude menej o politickom výtlaku jednotlivých strán a viac o odborných argumentoch. Veľká časť opatrení totiž bude závislá na spolupráci ministerstiev s ďalšími partnermi.
Domnievame sa, že počas tvorby plánu a prípravy podkladov pre Európsku komisiu vláda mohla a ešte stále môže viac využiť expertné kapacity z prostredia priemyslu či súkromného sektora. Plán obnovy je pre vládu skúškou a výzvou a bolo by veľmi nezodpovedné, ak by ju podcenila. Prostriedky z Fondu obnovy EÚ musíme využiť naplno, ináč bude rozvoj krajiny stagnovať a ešte viac sa prehĺbi naše zaostávanie za vyspelými európskymi štátmi.
Emil Fitoš, prezident IT Asociácie Slovenska
Mário Lelovský, prvý viceprezident IT Asociácie Slovenska
