Na Orave a v Bardejove sa skončilo pilotné testovanie ľudí, v ktorom si štát vyskúšal, či je pripravený na akciu bezprecedentných rozmerov: celoplošné testovanie všetkých obyvateľov na prítomnosť koronavírusu.
Ako informatikov nás zaujalo vyjadrenie ministra obrany Jaroslava Naďa, ktorý uviedol, že na to, aby štát vylúčil únik dát pri chystanom obrom testovaní antigénovými testami, plánuje vynechať používanie elektronických systémov. Má sa jednoducho použiť papier a pero a ľuďom sa dokonca odporučilo, aby si na celoplošné testovanie priniesli vlastné písacie potreby.
Všetci, ktorí sa na tejto pilotnej akcii podieľali, si zaslúžia rešpekt. Zároveň chápeme opatrnosť ministra obrany – už len fakt, že sa armáda podujala na takúto megaoperáciu, pre vojsko znamená mimoriadnu záťaž a úplne novú skúsenosť. Rovnako rozumieme, že vzhľadom na nedostatok času sa niektoré procesy nedali pripraviť v adekvátnej kvalite a za takú krátku dobu sa nedali automatizovať.
Otázkou však je, ako sa bude s „papierovými“ dátami narábať ďalej. V prípade, že sa papierové dáta budú do informačných systémov zadávať až dodatočne, je tu veľká hrozba, že budú nepresné a chybné. Prepisovanie dát z papiera do počítača sa robí manuálne a zákonite je sprevádzané veľkou, často 5- až 10-percentnou chybovosťou. Tým pádom kvalita a teda aj výpovedná hodnota dát dramaticky poklesne, nehovoriac o veľkom zdržaní. Ak budú dáta spracované v papierovej podobe, následné analýzy a vyhodnotenie reálnej epidemiologickej situácie bude trvať oveľa dlhšie.
V prípade, že sa papierové dáta budú do informačných systémov zadávať až dodatočne, je tu veľká hrozba, že budú nepresné a chybné.
Získanie, spracovanie a analýza dát súvisiacich so šírením vírusu v štruktúrovanej podobe, vyhodnotenie trendov šírenia a prijatie následných optimálnych opatrení lokálneho charakteru sú podľa nášho názoru hlavnou zbraňou v boji s pandémiou a pri ochrane zdravia ľudí. Kvalita dát nadobúda ešte väčší význam, keď sa budú dáta spracovávať komplexnejšie, napríklad pri kombinovaní výsledkov antigénových testov a PCR testov či sledovaní zdravotného stavu ľudí, ktorí boli v istej fáze testovaní s negatívnym výsledkom, alebo v kombinácii s ďalšími databázami dostupnými v slovenskom zdravotníctve.
Ak by sme dáta zadávali rovno do počítača priamo na odberných miestach, opatrenia by bolo možné prijímať v rozpätí hodín. V prípade papiera pôjde o dni, aj to len za predpokladu, že Úrad verejného zdravotníctva vôbec dokáže zaangažovať veľké množstvo ľudí na prepisovanie údajov.
Identifikácia občanov by sa bez problémov dala robiť tzv. štrbinovou čítačkou dokladov a s takto spoľahlivo zistenou identitou by sa spárovanie vzorky za pomoci čiarového kódu dalo robiť viac-menej bez chýb a rutinne. Všetko z toho je možné rýchlo realizovať a silno odporúčame tieto technológie využívať. Tým skôr, že súčasná vlna plošného testovania nemusí byť posledná a minimálne na regionálnej úrovni sa možno bude opakovať.
Ak chceme dostať pod kontrolu nepriateľa v podobe celosvetovej pandémie, musíme v tomto boji využiť všetky dostupné a moderné nástroje 21. storočia. Odborníci potrebujú čo najkvalitnejšie dáta a to čo najrýchlejšie. Aj ich rozhodnutia budú potom lepšie a spoločnosť bude mať v rukách účinnejšie zbrane na boj s koronavírusom.
Ak chceme dostať pod kontrolu nepriateľa v podobe celosvetovej pandémie, musíme v tomto boji využiť všetky dostupné a moderné nástroje 21. storočia.
Aplikácia digitálnych technológií nám pomohla prežiť jarnú prvú vlnu. Bez pomoci IT expertov by sa nepodarilo zrealizovať nielen protipandemické opatrenia, ale v mnohých prípadoch ani dištančné vzdelávanie alebo prácu z domu. Na Slovensku máme množstvo šikovných informatikov, dátových špecialistov či odborníkov na kybernetickú bezpečnosť, stačí ich len osloviť a sme presvedčení, že v boji s pandémiou určite pomôžu.
