Na našom pracovnom trhu chýba asi 17-tisíc ítečkárov. Tento deficit sa pritom zhoršuje, každý rok je približne o tisíc ľudí väčší. A optimistické nie sú ani predikcie do budúcnosti.
(Text+foto: Hospodárske noviny) – Bývalý prezident Európskej centrálnej banky Mario Draghi pred takmer dvomi mesiacmi predstavil svetu správu, v ktorej hovorí o tom, že európsky kontinent stojí na existenčnej križovatke. Ak na nej odbočí správne, ostane konkurencieschopný.
Na našom pracovnom trhu chýba asi 17-tisíc ítečkárov. Tento deficit sa pritom zhoršuje, každý rok je približne o tisíc ľudí väčší.
Ak nie, ešte výraznejšie zaostane, a to tak za Spojenými štátmi, ako aj za Čínou. Kým tieto štáty totiž ekonomicky mohutne napredujú, hospodárstvo nášho bloku prinajlepšom stagnuje. „Už teraz je HDP Európskej únie o viac ako polovicu menšie ako v Spojených štátoch. A zaostávame aj v sile ekonomiky na obyvateľa, kde je naše HDP slabšie o 27 percent,“ uviedol počas svojej prezentácie v rámci slávnostného valného zhromaždenia IT Asociácie Slovenska jej prezident Emil Fitoš. To sa uskutočnilo minulý týždeň pri príležitosti 25. výročia jej vzniku.
Čo rok, to Slovensku chýba ďalších tisíc najlepšie platených ľudí. Krajinu sužuje nedostatok top expertov
Spíkri počas prvej panelovej diskusie na tému perspektíva a smerovanie slovenského IT trhu naznačili, že s tvrdeniami bývalého vrcholového predstaviteľa európskeho bankovníctva súhlasia. „Draghiho správa pomenovala veci tak, ako sú – kriticky. Prišla však príliš neskoro. Ak sa z nej nepoučíme, budeme mať veľký problém,“ naznačil prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Tomáš Malatinský.
„Nezachytili sme elektromobilitu a nezachytili sme ani nástup digitalizácie. V ničom nezohrávame tú najdôležitejšiu rolu. Ešte horšie je, že v Draghiho správe patrí Slovensko medzi tých absolútne najhorších,“ doplnil vzápätí bývalý minister hospodárstva.
„Nezachytili sme elektromobilitu a nezachytili sme ani nástup digitalizácie. V ničom nezohrávame tú najdôležitejšiu rolu. Ešte horšie je, že v Draghiho správe patrí Slovensko medzi tých absolútne najhorších.“
Podľa predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti Jána Ferenčáka dokonca hrozí, že prídeme o svetovú pozíciu číslo tri. „Nožnice medzi nami a Spojenými štátmi sa budú otvárať. Aby sme udržali pozíciu, budeme musieť zabrať, pretože nás v sektore môže predbehnúť India, ktorú bude hnať dobrá demografia,“ doplnil politik, ktorý v parlamente zastupuje vládnu stranu Hlas.
Správa talianskeho bankára tiež konštatuje, že rozhodujúcu úlohu pri podpore udržateľnosti prosperity Európanov a ich schopnosti konkurovať svetu zohrá rozhodujúcu úlohu digitálny sektor. Podľa prezidenta IT Asociácie Slovenska Emila Fitoša to platí aj pre Slovensko. „Medzi prosperitou sektora informačných a komunikačných technológií a prosperitou zvyšku ekonomiky existuje súvislosť. Rast pridanej hodnoty IT sektora sa tiež odráža na raste pridanej hodnoty iných odvetví,“ uviedol počas svojej prezentácie Fitoš. „Popritom náš sektor nadštandardne prispieva aj do štátneho rozpočtu,“ dodal vzápätí.
V roku 2022 sa celý segment na našom HDP podieľal asi 4,5 percenta, čo v reči čísiel znamená asi 4,7 miliardy eur. Do roku 2028 má však oveľa vyšší potenciál, mohlo by to byť až 13 miliárd. Pracuje v ňom pritom len 60-tisíc ľudí. Na porovnanie, je to len o čosi menej ako počet obyvateľov Trnavy. Pri číslach ešte na chvíľu ostaneme, odhaduje sa, že dopyt po týchto ľuďoch do roku 2035 vzrastie až o 22 percent. Už teraz ich na našom trhu chýba asi 17-tisíc.
Ak by sme aj toto číslo chceli porovnať s počtom obyvateľov niektorého nášho mesta, na mape by sme museli hľadať Rožňavu, prípadne Púchov. Deficit IT špecialistov sa pritom každý rok prehlbuje asi o tisíc. „Áno, žijeme v dobe digitalizácie a ktorí tak robia, získajú na trhu výhodu, tí, ktorí ostávajú pri základných schopnostiach, zaostávajú,“ uviedol Ferenčák.
Zaujímavé je tiež porovnanie IT sektora, v rámci ktorého až 59 percent všetkých ľudí pracuje v našom hlavnom meste, s automotive segmentom. Slovensko je automobilová veľmoc, na našom území vyrábajú už štyri automobilky, piata je vo výstavbe.
Pri komparácií rôznych dát tak jasne vidieť efektivitu ítečkárov. „Obrat IKT sektora predstavuje 25 percent obratu celého automobilového priemyslu, pričom pridaná hodnota dosahuje až 83 percent obratu automotive sektora u nás. No a daň z príjmu právnických osôb tvorila až 91 percent oproti automobilkám,“ vypočítal Fitoš.
Obrat IKT sektora predstavuje 25 percent obratu celého automobilového priemyslu, pričom pridaná hodnota dosahuje až 83 percent obratu automotive sektora u nás.
Panelisti v druhom kole diskusií otvorili tému ľudské zdroje, vzdelávanie a podpora talentov. Prvý viceprezident IT Asociácie Slovenska Mário Lelovský pripomenul, že dopyt po ľuďoch s takýmito schopnosťami neustále rastie. Práve mladí absolventi by mali v budúcnosti predstavovať hlavných ťahúňov týchto trendov.
„Chýbajú však všade, nielen na Slovensku. Dochádza tak k trendu, ktorý sa označuje ako vysávačový efekt. Bohatšie krajiny na Západe dokážu ľudí zaplatiť a tí tak odchádzajú za hranice. Už horšie je, že my následne nedokážeme zaplatí ľudí z Východu, a tak ich k nám prichádza len veľmi málo,“ načrtol problémy Lelovský.
Odborník vidí nedostatky aj v našom vzdelávacom systéme. „Trpíme v dôsledku nízkej kapacity našich vzdelávacích inštitúcií, ktoré nedokážu produkovať absolventov rýchlo a v dostatočnej kvalite. Až 16,2 percenta sledovaných nedostatkových ponúk bolo práve z našej oblasti,“ vyjadril Lelovský s tým, že na stredných školách problémy nevidí. Tie pomerne rýchlo dokážu obmeniť svoje učebné osnovy tak, aby svojich budúcich absolventov viac pripravovali pre potreby pracovného trhu.
„Trpíme v dôsledku nízkej kapacity našich vzdelávacích inštitúcií, ktoré nedokážu produkovať absolventov rýchlo a v dostatočnej kvalite. Až 16,2 percenta sledovaných nedostatkových ponúk bolo práve z našej oblasti.“
Už horšie je to s vysokými školami. „Pre úspech jednotlivca v odvetví je pritom kľúčové nielen technické vzdelanie, ale aj schopnosť rýchlo sa prispôsobiť meniacim sa podmienkam na trhu a neustále rozvíjať svoje zručnosti,“ vysvetlil vzápätí Lelovský.
Tretí panel sa týkal digitalizácie verejnej správy , ktorá rovnako ako vzdelávanie pokrivkáva, o čom hovoril aj prezident IT Asociácie Slovenska Emil Fitoš v rozhovore pre HN. „V minulom období sa prerušila spolupráca medzi firmami a štátom, pričom eGovernment stagnoval. Vedenie informatizácie totiž prevzali do rúk aktivisti s vlastnými záujmami a nekompetentní politici s víziami, ktoré boli od reality na hony vzdialené,“ kritizoval situáciu viceprezident IT združenia Pavol Frič. „Napriek bohatým diskusiám na túto tému sa zatiaľ žiadne kroky nezrealizovali,“ doplnil.
V minulom období sa prerušila spolupráca medzi firmami a štátom, pričom eGovernment stagnoval.
Po prvom roku novej vlády je však priestor aj na prvé hodnotenie jej činnosti. „Výsledky sú rozpačité, a to aj vzhľadom na rešpektovanie komplikovanej situácie, v ktorej nová vláda začínala. Stále však neexistujú jasne formulované vízia a stratégie,“ uzavrel.
