Je IKT sektor pre našu ekonomiku dôležitejší ako automobilový?

08 Február 2011

Bratislava, 8. februára 2011 – Zamestnanci sektora info-komunikačných (IKT) technológií platia na Slovensku kumulatívne viac sociálnych a zdravotných odvodov, ako ľudia pracujúci v automobilovom priemysle. Hoci je ich o polovicu menej, štátu odvádzajú súhrnne zhruba rovnakú DPH ako zamestnanci z automotive a na nezamestnanosti sa podieľajú iba v minimálnej miere.

Firmy z IKT sektora odviedli v roku 2009 na daniach z príjmov vyše 170 miliónov eur, čo je viac ako všetky firmy z celého slovenského priemyslu. A pre zaujímavosť, 50-krát viac, ako odviedli všetky výrobné podniky z automobilového priemyslu.

Zistenia o prínosoch sektora IKT pre slovenskú ekonomiku prináša štúdia, ktorú pre IT Asociáciu Slovenska vypracoval INESS Consult. Štúdia pozostávajúca z troch častí - Analýza postavenia IKT sektora vo vzťahu k slovenskému hospodárstvu a verejným financiám, Porovnanie IKT sektora a automobilového sektora so zameraním na štátnu investičnú pomoc a Informačná spoločnosť a eGovernment, postavenie Slovenska v medzinárodnom porovnaní.

Štúdia prináša aj ďalšie zaujímavé zistenia. Kým zamestnanci a firmy z IKT sektora na Slovensku platia v absolútnom vyjadrení minimálne rovnaké alebo vyššie odvody a dane ako zamestnanci a podniky automobilového priemyslu, štát pomáha automobilkám a ich dodávateľom výraznejšie ako iným firmám.

Štátna investičná pomoc pre sektor IKT dosiahla v rokoch 2002 až 2010 výšku 29,5 milióna eur, čo predstavuje 2,6 percenta z celkového poskytnutého objemu. Pre porovnanie, automobilový sektor pohltil za rovnaké obdobie 661,8 miliónov eur, čiže 59 percent z celkovej štátnej investičnej pomoci.

Rozmenená na drobné – kým na jedno podporené pracovné miesto v automobilovom priemysle prispel štát sumou 33 541 eur, v sektore IKT sumou 9951 eur. A zatiaľ čo v automobilovom priemysle sa poskytnutá pomoc vráti štátu až za vyše 4,5 roka, v sektore IKT za necelý jeden rok.

„Táto štúdia potvrdila naše predpoklady, že IKT priemysel je dôležitým pilierom slovenskej ekonomiky, hoci na rozdiel od automobilového či elektrotechnickému priemyslu nikdy nebol označovaný za ťahúňa hospodárstva. Vyrástol prakticky na zelenej lúke, s minimálnou podporou štátu a dnes zamestnáva desiatky tisíc pracovníkov s vysokou pridanou hodnotou. Účelom tejto štúdie nie je iniciovať  vládne investičné stimuly do odvetvia, aj keď ich návratnosť je ohromujúca. Práve IKT priemysel je dôkazom, že napriek – alebo práve vďaka – minimálnym zásahom štátu, dokáže vzniknúť úspešné odvetvie, ktoré je prínosom pre celú spoločnosť,“ hovorí Juraj Sabaka, prezident IT Asociácie Slovenska.

V sektore, kde sa čas počíta v pikosekundách, sú brzdou rozvoja hlavne byrokracia a administratívne prekážky. IKT firmy nepotrebujú stimuly, ale – tak ako všetci firmy – predovšetkým jednoduché a stabilné podnikateľské prostredie a možnosť efektívne komunikovať so štátom. No kým napríklad v Slovinsku je online dostupných 95 percent a v Estónsku 90 percent z 20 základných verejných služieb, na Slovensku je to len 55 percent.

„Od vlády preto IKT sektor očakáva realizáciu zmysluplnej eGovernment stratégie, vytvorenie prostredia pre zabezpečenie dostatku kvalifikovanej pracovnej sily a zlepšovanie podnikateľského prostredia,“ pokračuje Juraj Sabaka a dodáva,že IKT sektor je pripravený v tomto úsilí vláde napomáhať. Vláda musí zastaviť permanentný pokles v takmer všetkých rebríčkoch konkurencieschopnosti.

Absencia zmysluplnej vládnej koncepcie a neochota vlády nielen deklarovať strategický význam informatizácie spoločnosti, ale podniknúť aj konkrétne účinné kroky, je jeden z hlavných dôvodov oprávneného zaostávania Slovenska v rebríčkoch využívania IKT a rozvinutosti sektora IKT. Hoci existujú formálne inštitúcie a dokumenty (Úrad splnomocnenca vlády pre informačnú spoločnosť, Stratégia informatizácie spoločnosti na roky 2009 – 2013), reálne výsledky sú slabé a úroveň čerpania eurofondov vyčlenených na informatizáciu spoločnosti nízka.

Ako ďalej vyplýva zo štúdie INESS Consult, IKT sektor má obrovský potenciál aj pre ekonomický rast, pre zvyšovanie produktivity a pre pokrízové zotavenie hospodárstva. Podľa štúdie SAV vedie zvýšenie investícií do IT o 1 percento k rastu reálneho HDP o 0,11 percenta. Európska stratégia s názvom Digitálna agenda 2020 pripisuje IKT polovičný podiel na hospodárskom raste únie za posledných 15 rokov a vidí tento sektor ako hlavný motor pokrízovej rekonvalescencie. Motor, ktorý je navyše v súlade s požiadavkami na trvalo udržateľný rozvoj.

Celá štúdia: